V roku 1966 som založil šachový oddiel (s Pánikom a Soršákom). Najskôr jestvoval pod ROH, potom pod TJ. Neskôr pribudli hráči: Ing. Peter Holéczy, Ing. Norbert Bjel, Ing. Kabeš, Ing. Ivan Tatranský, Edmund Kozma (ten prišiel k nám s celým oddielom, lebo nemali herňu) a asi ďalších 20 hráčov. Hrali sme v spoločenských miestnostiach ZK ROH na Súkeníckej, S-klube v Hoteli, v ubytovni Hron a nakoniec znovu na Súkeníckej, teraz Apollo klub, ktoré nám poskytoval Slovnaft, za čo mu patrí vďaka. Tu sa stala takáto príhoda. Raz prišla do miestnosti na Súkeníckej pani obťažkaná nákupmi a že by si zahrala šach. Ponúkol som sa, a že si zahráme 5 minútové bleskovky. Prvú partiu som prehral, v druhej ma vytĺkla ako žito a ešte okrem toho pokrikovala na chlapčeka, ktorý behal po hale, kde sa trénovali spoločenské tance. V tretej som zas prehral (mal som vtedy len III. výkonnostnú triedu). A nakoniec mi hovorí, že je majsterka Slovenska a že sa volá Zita Beňová. S ňou som hral asi v roku 2000, hrala za šachový oddiel v Modre, kde učila na ZUŠ. Prehrala, hrala nešťastne. Pripomenul som jej tú dávnu chvíľu a potom hovorí: „Toto je ten chlapček.“ Bol to chlap ako hora, ktorý sa chystal ju odviezť autom domov do Bratislavy. 21. novembra 1966 som usporiadal v Slovnafte 1. šachový turnaj. V roku 1972 som viedol šachový krúžok pri ZK ROH, začali sme hrať 2. ligu, mali sme vtedy 3 družstvá (Edmund Kozma mi organizačne pomáhal). Tu sa viaže takáto príhoda. Medzi našich šachistov patril aj A. Hajduk, významný astronóm v oblasti meteorických rojov, neskôr sa stal 1. rektorom Trnavskej univerzity. Raz hral s Kozmom šachovú partiu, Kozma si odskočil na WC a ako sa vracal, v tmavej chodbe si zlomil nohu. A. Hajduk ho chodil navštevovať do nemocnice a zoznámil sa s jeho dcérou, ktorú si potom vzal. Zomrel 9. apríla 2005. 10. septembra 1973 som bol na chate SVŠT pri Kálnici zo Slovnaftu na 2 týždennom sústredení z angličtiny. Vznikla tam takáto príhoda. Učil nás angličtinár, bol istý čas na Srí Lanke, do úmoru, a ešte nám dával domáce úlohy, čo trvalo do neskorého večera, kým sme ich vypracovali. Ja som si doniesol šachovnicu a tak sme potom ešte hrali bleskový šach. Ráno sme sedeli s Paškom Mokráčom pri raňajkách a oproti nám dve nevyspaté dievčatá. Rozpriadol sa takýto rozhovor: „Čo ste to tam robili v noci, sťahovali ste nábytok, alebo ste hádzali o zem činky?“ „Nie, hrali sme šach.“ „No, my sme si vždy mysleli, že šach to je taká tichá hra.“ Nakoniec sa to vysvetlilo. Mal som drevenú škatuľu na šach, ktorá mala na vonkajšej strane intarziu šachovnice na ktorej sme hrali. Figúrky neboli podlepené podložkou zo súkna a preto robili pri bleskovej hre mimoriadny hluk. x Hrali sme tiež korešpondenčný šach. V súčasnosti ho vytlačili šachové programy, napr. Chess master, Fritz 9, atď. Na vzdelávanie nám chodili šachové časopisy a každý mal dostatok šachovej literatúry: Šachový informátor, Encyklopédie otvorení, koncoviek, kombinácie a pod. Jedna z príhod: Korešpondentka stála 35 halierov (z toho známka 30 halierov) a aby šachisti usporili, tak boli schopní rozstrihať hoci kalendár s kvetmi z kriedového papiera a na druhú stranu písali potom príslušné ťahy. Ja som napríklad rozposlal celú sadu fotiek Leningradu, vyrobených vtedajšou zlou kvalitou. Jeden Pražan mi odpísal: Pěkné. Ja som mu odpísal: To je nič, ale ja som dostal Kutuzova. Ten Pražan mi odpísal: Asi se rozpouští soubor velikánú. x Problémovým šachom sa zaoberal Jozef Pinter. Získal aj niekoľko ocenení v zahraničí (Srbsko, Rusko, Švajčiarsko). Pre záujemcov na riešenie, upravená pozícia koncovky z partie E. Lasker – R. Loman, 1903, biely Kg4, Vf2, pešiaci g2, g6, h2 a ?ierny Kg8, Va1, pešiaci a5, g7, h7. Lasker zahral Vf8+, kto vyhral? Organizoval som v Slovnafte šachové simultánky napr. s Ľubomírom Ftáčnikom, raz dokonca aj dvojitú ešte aj so sovietskym šachistom Lernerom. Šachových akcií pre Slovnaftárov som ako predseda šachového oddielu organizoval nespočetné množstvo v S-klube, v bývalej jedálni, v ubytovni Hron a pod. V našom šachovom klube som neskôr začal robiť plateného trénera 2. triedy po Ivanovi Novákovi, mal veľmi slabý zrak a neskôr už hrával len slepecký šach. Trénoval som aj deti v záujmových krúžkoch škôl a v bratislavskom pionierskom dome. Ako predsedovia sa za tie roky vystriedali: Ing. Holéczy, Soršák, Ing. Karásek, Čierny, Ing. Krno. V súčasnej dobe vedie úspešne šachový klub Milan Bórik. V organizačnej činnosti mu pomáha Ing. Lachčina. Šachový oddiel mal až 5 družstiev, ktoré hrali v 2. lige a nižších súťažiach, usporadúval kandidátske turnaje, naši hráči sa zúčastňovali turnajov u nás aj v zahraničí. Túto sezónu sme mali asi 20 hráčov, ktorí hrali v dvoch družstvách, A-družstvo (kapitán Ježo), ktoré hralo 3.ligu a skončilo na 4. mieste a B-družstvo (kapitán Ing. Krno), hralo 4.ligu, skončilo na 6. mieste. Ak máte záujem o šachovú hru, príďte do budovy suterénu Inštitútu vzdelávania, každú stredu je tu o 17:00 hod tréningový deň, alebo sa prihláste na tel. čísle 0915 239057, kde vám Milan Bórik poskytne všetky ďalšie informácie. Ing. Vladimír Krno 13. apríl 2007
